reklama

Výchova detí budúcnosti, alebo "Prečo sa považujem za starého?"

Poviem vám, je divné mať tesne po tridsiatke a nevedieť sa zaradiť v tejto dobe. Nepovažujem sa za starú generáciu, no k tej mladej sa tiež moc nehlásim...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Poviem vám, je divné mať tesne po tridsiatke a nevedieť sa zaradiť v tejto dobe. Nepovažujem sa za starú generáciu, no k tej mladej sa tiež moc nehlásim. Dalo by sa povedať, že som akýsi zlatý stred, aj keď zlatý nemusí byť vždy zlatý. Pár rokov dozadu by mi nikdy nenapadlo, že jedného dňa budem pozerať na "tých mladých" a nechápavo krútiť hlavou. Už vôbec, že budem písať nepochopiteľný sled mojich myšlienok do blogu. Toto je asi ten posun v živote, o ktorom mi vždy hovorili. Pravdou ostáva, že sa nechcem označovať slovom "mladý", keď z toho, čo teraz vidím mi je zle. Nič proti nikomu, ale dnešná mladá generácia je podľa mňa akosi mimo. Alebo som mimo ja?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozrime sa na dnešných prilbižne 20-ročných. Niektorí ledva skončili školu a už by chceli zarábať dvetisíc eur a pritom v práci nič nerobiť. Iste, to by sme chceli všetci, ale zatiaľ sa to žiaľ nedá. Pamätám si, keď som končil školu, všade prijímali iba ľudí s praxou, lebo bol o nich záujem. Človek ako ja, bezprostredne po skončení štúdia, bol vďačný za akúkoľvek prácu a posledné, čo ho po škole trápilo bol plat. Dôležité bolo získať prax a následne sa otvorili možnosti v kariérnom posune. Ako by povedal klasik - bývavalo. Dnes sú preferovaní práve ľudia bez praxe a je to pochopiteľné - za skúsenosti už nikto platit nechce. Takže mladý človek po skončení štúdia má na výber nespočetne veľa pracovných ponúk a samozrejme vyhráva tá s najlepším platom. Či je to správne, alebo nie ukáže čas, no dáva to neuveriteľne veľký priestor výchove budúcich povalačov a lenivcov. Ale tento vývoj začína ešte skôr, ako sa vôbec k práci dostanete.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stredná škola bolo pre mňa miesto, kde som mal údajne budovať svoju budúcu kariéru. Ako, úprimne, ja by som rád, ale... Viete predstavte si školský systém, kde sa v časoch laserových tlačiarní musíte učiť o ihličkových, ktoré sa už nejaký ten rok nepoužívajú. Dobre, dobre, možno nie ste z oboru, tak dám iný príklad - predstavte si, že v dobe bronzovej sa máte učiť o tom, ako pracovať s kamennými nástrojmi. Lepšie? Hlavne ide o to, že školský systém nebol aktualizovaný dlhé roky a veci, ktoré som sa na strednej škole naučil mi boli slušne povedané na nič. Nemôžete sa učiť o veciach, o ktorých sa učili ešte vaši profesori. Aj keď vám to dáva lepší prehľad o minulosti, ale v realite vám to je zbytočné. Doba sa neskutočne rýchlo vyvíja a ak sa školstvo nebude vyvíjať podobným tempom s ňou, je vlastne celý systém odbornej strednej školy bezvýznamný a čo je hlavné - nezmyselný. To samozrejme platí o odborných stredných školách. Takže výsledkom toho je, že školský systém chrlí tisíce a tisíce "školených" odborníkov, ktorí ale v reálnom svete nemajú so svojími skúsenosťami využitie. Ale nazrime ešte ďalej do minulosti!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Základná škola. Miesto, kde mnohí z nás zažili plno zaujímavých udalostí, či už príjemných alebo nie. Miesto, kde by sa mala vychovávať naša mládež. Určite si myslím, že pojem "vychovávať" vníma každý z nás inak. Porovnajme si výchovu detí kedysi a výchovu teraz. Zásadný rozdiel je v jedinej jednej skutočnosti - kedysi sme mali pred učiteľom rešpekt! A toto je zásadný zlomový bod, ktorý to celé pokazil. Pamätám si to veľmi dobre, v škole som neposlúchal, dostal som jednu "za ucho" od učiteľky. Prišiel som domov, povedal, že som dostal a doma mi pridali ešte aj druhú, aby som si zapamätal. Ak sa na tento proces pozriem s odstupom času, nemôžem povedať, že by som si to nezaslúžil a už vôbec, že by mi to nejakým spôsobom uškodilo. Dnes by som svojmu mladšiemu ja dal nejednu aj ja sám. Bolo to tak jednoduché - neposlúchaš, dostaneš a nikto sa vás nepýtal na názor. Myslím, že napriek všetkému, to bolo užitočné, to bola výchova detí, lebo to čo je teraz ani nedokážem pomenovať. Dnes dokonca ak rodič jednu "otcovskú" šľahne dieťaťu, roznesie ho spoločnosť na kopytách. Tento mne nepochopiteľný efekt má na svedomí to, že nám vyrastajú rozmaznané deti, ktoré sa už od mladého veku učia nič nerešpektovať. A tým myslím celkovo nič...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozreli sme sa na počiatky zamestnania, ale aj školskú dochádzku. Pozrime sa na druhú stranu mince, na voľný čas. Opäť raz prirovnám naše detstvo s tomu terajšiemu. A znova ma prekvapuje, že sú tam obrovské rozdiely, lebo si pripadám starší a starší. Pamätám si, ako som bol neustále vonku, hral som sa v pieskovisku, jedol hlinu a prežíval iné drobné radovánky útleho veku. Všetci to považovali za normálne a ani vedci nepoprú, že tým deťom rástla imunita. Proste pohyb a občas sa zablatiť alebo odreť patrilo k detstvu. A ani dnes na tom nevidím nič zlé. Ak sa s nami nejaké dieťa nehralo vonku, bolo buď choré alebo choré psychicky. Dnes? Dnes ak dieťa chce tráviť čas vonku je považované za divné. Automaticky mu predpíšu pobyt u psychológa a ten mu následne vystaví osemdesiatdva diagnóz, pričom ho označí ako hyperaktívne. Ľudia, a vám toto nepríde padnuté na hlavu?! Veď je to dieťa, má byť hyperaktívne! Samozrejme, je rýchla doba, rodičia musia pracovať a nestíhajú sa potomkom venovať toľko, koľko by chceli a prichádzajú na rad tablety a telefóny. Ako nechápte ma zle, ja tomu rozumiem, ale na druhej strane, zamyslite sa, komu tým škodíte najviac. Ja som hrával futbal na ulici, naháňačku s kamarátmi, dievčatá skákali cez gumu, alebo sme blbli na preliezkach. Videli ste teraz niekde hrať sa vonku deti? Lebo mimo pár ihrísk, ktoré sú pomaly obmotané bublinkovou fóliou, aby sa nikto nezranil, ja žiaľ nie. Nechcel by som mať dnešné detstvo a mám pocit, že terajšej generácii v určitom zmysle toho veľa zo života uniká. A to nehovorím o extrémoch, ako je napríklad "len aby sa moje dieťa niekde neodrelo...". Ako, to naozaj? Uvedomujete si, že vychovávate deti bez imunitného systému, ktorí keď sa v dvadsiatich rokoch prvý krát porežú na kúsku krabici od pizze, budú si volať záchranku, lebo toto nikdy nezažili?

Veci naokolo mi vnútorne hovoria, že všetko okolo chce, aby mladí ľudia nemali vlastnú hlavu, aby boli nevzdelaní a slušne povedané hlúpi. K tomu aby si nevážili nič, čo sme my považovali za akési základné hodnoty. Myslím si, že s výchovou terajších detí nie je niečo v poriadku. A vzhľadom na okolie a túto dobu ma napĺňa divní pocit pesimizmu, že lepšie to už nebude. Otázkou ostáva, čo z týchto detí vyrastie a kam sa spoločnosť bude uberať, keď nás nahradia naši potomkovia...

Maroš Matej

Maroš Matej

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  13x

Píšem k témam, ktoré sú pre mňa podstatné. Či už sa niekomu môj názor páči alebo nie, vždy sa vyjadrujem tak, ako to sám cítim. To dúfam neznamená, že som zlý. Snažím sa docieliť aspoň u malého percenta ľudí to, aby premýšľali vlastnou hlavou a nenasledovali hlúpo dav... Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu