Som extrémista?

Autor: Maroš Matej | 29.1.2020 o 9:05 | (upravené 29.1.2020 o 16:55) Karma článku: 4,40 | Prečítané:  302x

Posledného povedzme pol roka sledujem z každej strany tri podivné slová, ktoré sa tu predtým tak často neobjavovali. Slová ako “fašizmus, extrémizmus, rasizmus” sú dnes na dennom poriadku a ja sa v tom akosi začínam strácať. 

Úvodom, aj keď mi to pripadá smiešne, ale tak aby sme predišli zbytočným dohadom a konšpiráciam - nepodporuje ma žiadna politická strana ani iné obdobné hnutie. Všetko, čo tu napíšem mám z vlastnej hlavy, a keďže si myslím, že by mala platiť akási pomyselná sloboda slova, rozhodol som sa verejne prezentovať formou blogu aj ja. Považujem sa za “normálneho” bežného človeka, ktorý sa denne hýbe medzi vami. Teda normálneho ako normálneho - nie toho, ktorý sa necháva strhnúť davom, ale toho, ktorý sa snaží si na všetko vytvoriť svoj vlastný názor. A aj keď to už normálne v tejto dobe nie je, stále si myslím, že ja som ten normálny a ostatní sú (žiaľ) ovce. Ale to som odbočil, takže naspäť k téme...

Žijeme v dobe, keď človek bez obáv povie "idem si uvariť francúzske zemiaky", ale už väčší strach má povedať "chutí mi biely chleba". A asi to nebude tým, že biela múka je zlá a tmavý chleba je zdravší. A ja sa pýtam - kam sme to dospeli? Táto doba je nejaká podivná...

Extrémizmus a rasizmus

Posledného povedzme pol roka sledujem z každej strany tri podivné slová, ktoré sa tu predtým tak často neobjavovali. Slová ako “fašizmus, extrémizmus, rasizmus” sú dnes na dennom poriadku a ja sa v tom akosi začínam strácať. Vlastne chápem, že táto trojica (nazvime to) fráz je aktuálne v móde, ako boli kedysi napríklad hodinky s vodotryskom, ale... A práve toto "ale" ma vždy zastaví. Viete, nie všetko, čo je aktuálne "in" je správne, a práve preto nie je extrémista ako extrémista. Nechápete? Nevadí, rozviniem to nižšie, veľmi obšírne a obrovským oblúkom. Len vás poprosím o kúsok súdnosti, neškatuľkujte ma hneď podľa prvých riadkov a skúste si vytvoriť svoj vlastný obraz až na konci tohto článku. 

 

Sloboda slova

Tu už by ma mnohí ukameňovali za moje prvotné slová, no počkajte ešte chvíľku, aj na to bude priestor. Chcem využiť svoju slobodu slova, aj keď mi celkom nie je jasné, čo vlastne tá obmielaná sloboda slova znamená. Ako hlavný kameň úrazu vidím, že akonáhle sa niekto nestotožňuje s vašim názorom, je označovaný ihneď nálepkou EXTRÉMISTA. Nebudeme si klamať, už v tomto momente je tá slávna "sloboda slova" v divnom svetle. Táto rovnako často točená fráza má totiž tiež svoje muchy a to hlavne tú, že nemá nastavené jasné a jednoznačné pravidlá. V kratke to asi znamená, že moja sloboda slova končí tam, kde začína tá vaša. Zjednodušene - ak mám názor a nestotožňuje sa s vašim, je to problém. A keďže vás je väčšina, nie je to ani tak váš problém, ako môj. 

Poďme ale k podstate tejto legendárnej frázy. Neviem, ako to máte vy, ale ja som za život stretol nespočetne ľudí, ktorých názor som ani omylom nezdieľal. Nikdy som ich však neoznačoval nejakou formou expresívneho slova, dokonca ani neškatuľkoval do nejakej mne známej skupiny. V čase, keď som dospieval, mi totiž boli vštepené základy slušného správania a navyše, nemám vo zvyku odsuzovať ľudí na základe prvých dojmov. Pre mňa osobne roky platilo (a stále platí), že aj keď sa s názormi iných nestotožňujem, akceptujem ich. Jednoducho som prijal, že ľudia rozmýšľajú aj inak ako ja, ale to neznamená, že vnútorne zdieľam ich názory. Ži a nechaj žiť, alebo mysli a nechaj myslieť. Toto je pre mňa základnou životnou filozofiou a podľa môjho sedliackeho myslenia by práve takýmto spôsobom mala fungovať sloboda slova.

 

Kto má ale pravdu?

Toto je otazka, na ktorú veľmi nerád odpovedám. A keďže sme práve zistili, že existujú aj ľudia s inými názormi, je dobré sa pozrieť na to, kto má vlastne pravdu. Možno ste to nevedeli, ale “pravda” je vám veľmi zákerná. Prirovnal by som ju k optickej ilúzii, alebo skôr ilúzii samotnej. Okej, chápem, je to ťažké na pochopenie... Skúsime si to vysvetliť na jednoduchom príklade, aby ste pochopili, aká zákerná vie "pravda" byť.

Predstavte si, že za štvorcový (alebo sa správne povie hranatý?) stôl posadíte štyri osoby. Na stôl medzi nich položíte obyčajný hrnček na čaj. Teraz nastáva situácia, keď traja z nich vidia klasický hrnček s uškom, ale jeden z nich vidí hrnček bez uška. Každý si tvrdí to svoje, ale kto z týchto štyroch má pravdu?  Aj bez mozgových buniek vedca viem, že pravdu majú všetci. My síce vieme, že na stole je položený hrnček s uškom, ale ak osoba uško nevidí, lebo má hrnček z iného uhla, bude trvať na tom, že na stole pred sebou má hrnček bez uška. A keď sa nad tým zamyslíme, nemýli sa. Jeho jedinou nevýhodou ale ostáva fakt, že sedí proti trom iným osobám, ktoré vidia hrnček s uškom a preto sa mu posmievajú a nechápu ho. A o tomto to presne je - pravda je o uhle pohľadu! Každý má tu svoju a pritom ani nemusí klamať. Chápete, kam smeroval tento náš malý test? Nevidím význam sa hádať do krvi kvôli svojej pravde, občas treba akceptovať aj pohľad druhej strany.

 

Vlastenectvo nie je extrémizmus!

Beriem na vedomie, odbočil som. Dnešnou témou je extrémizmus a moje relatívne vysvetlenie pravdy a slobody slova tu nikoho nezaujíma...

Minule som niekde zachytil, že Ľudovít Štúr bol vlastne rasista a extrémista, lebo sa kdesi (zabite ma, netuším kde) vyjadroval hanlivo proti židom. Akože áno, vyjadrovať sa hanlivo k židom je nepekné, s tým súhlasim. Ale ľudia, ako naozaj? Neviem ako vás, ale ja som sa o Štúrovi a jeho bande učil na základnej aj strednej škole, dokonca patril aj k maturitným otázkam. Učili ma, že uzákonil spisovnú slovenčinu, že bojoval za práva Slovákov, dokonca si matne spomínam aj na nejakú jeho akciu na Devíne, či aj na to že ho postrelili. Ale nikde ma neučili, že to bol extrémista. S čistým svedomím môžem povedať, že skutočne nie. Potom boli aj moje učiteľky extrémistky, keď mi toto zamlčali... A práve na príklade Ľudovíta Štúra sa podľa mňa miešajú fakty a neuveriteľné blbosti. Nemyslím si totiž, že ak je niekto vlastenec, je aj extrémista. Aj keď úprimne, v tejto dobe sa pomaly bojím hovoriť, že som vlastenec, aby ma nezobrala NAKA. Možno ma mnohí odsúdia, ale ak mám rád slovenskú krajinu, slovenské hory, či prírodu, vlastne všeobecne keď som hrdý na to, že som Slovák, nepovažujem sa za rasistu, fašistu ani extrémistu. Mám proste našu krajinu rád a nemám pocit, že by som sa za to mal hanbiť alebo to tajiť. Áno, máme nečistých politikov, nízke platy, vysoké ceny, diaľnice sotva po Žilinu a podivne zmýšľajúcich ľudí, ale napriek tomu mám Slovensko rád! Vyrástol som tu a moje srdce bude s touto krajinou navždy spojené. A kvôli tomuto mám byť extrémista? Naozaj? 

Toto je to, čo ma budí v noci zo sna... To škatuľkovanie, tá zbytočná agresia pre nič. So všetkou úctou ku vám, ale ak sa podarí a budem mať raz deti, chcem aby boli tiež hrdí na to, že sú Slováci, samozrejme, ak to tak budú vnútorne cítiť. Ale nechcem sa dožiť dňa, keď sa budú musieť hanbiť povedať na ulici "Mám rád Slovensko", lebo ihneď budú považovaní za fašistov, rasistov alebo extrémistov. Prosím, nemýľte si tieto slová s vlastenectvom a nespájajte ich. Oni k sebe totiž nepatria...

 

Dúhové pochody a podobné somariny

Na začiatku som vás varoval, že budem úprimný a tak je čas prejsť na náročnejšie otázky. Ako náročnú otázku považujem aj môj postoj k LGBT. Kde ale začať? No povedzme to tak, že aj keď to pre vás bude šokujúcim prekvapením, už každý jeden z vás sa v živote stretol s gayom alebo lesbou. A ja som nebol výnimkou. Priznám sa, že pri myšlienke, ako všetci očakávate, že napíšem ako sa mi hnusia, sa celkom usmievam. Pravdou (aspoň tou mojou) však ostáva, že mne inak orientovaní ľudia absolútne neprekážajú. Ale taktiež sa nemôžem zaradiť k ľuďom, ktorí uznávajú dúhové pochody a podobne. Samozrejme, vysvetlím... 

Mal som veľa kolegov, ktorí patrili ku gayom a nikdy som na nich nepovedal krivého slova. Pýtate sa prečo? No jednoducho z toho dôvodu, že si pracovné povinnosti plnili vynikajúco a nikdy som si na nich nevšimol, že by akýmsi spôsobom vytŕčali z okolitého davu. Z môjho pohľadu to boli proste rovnakí kolegovia ako všetci ostatní a preto som nevidel (a nevidím) dôvod mať proti nim nejaké výhrady. Tu by som rád podotkol, že za svoj doterajší kariérny život som mal možnosť pracovať s približne dvadsiatimi gaymi a všetci to boli slušní chlapi. Proste ľudia ako ja, ktorí prišli do práce odrobiť si svoje a potom odchádzali domov sa venovať súkromnému životu. Prečo by som ich mal teda odsudzovať? Posledné roky mi to ale nedalo a pýtal som sa ich na názory ohľadom dúhových pochodov. Opäť príde chvíľa, keď budete chcieť hádzať kamene, ale ešte neprišiel ten čas. Od väčšiny týchto pracujúcich ľudí som dostal jasnú informáciu, že by na dúhový pochod nikdy nešli a že sa dokonca hanbia za tých, ktorí tam sú. A ja som časom pochopil, prečo je to tak... Je predsa úplne jedno, či je to heterák alebo gay, proste chce viezť svoj vlastný život a nepotrebuje sa pretŕčať na ulici a ukazovať svetu. Títo ľudia chcú mať svoj životný priestor a ja nevidím dôvod im ho brať. Avšak propagovať verejne homosexualitu formou podivných pochodov mi príde divné a zvrátené. Načo je to dobré? A práve na túto otázku si treba odpovedať. Lebo ja mám pocit, že byť inak orientovaní a predvádzať sa na pochodoch nie je normálne. Je to len módny trend, proste výsledok doby, keď sa ľudia chcú zviditeľniť. A keďže nevedia ako, pridajú sa k čomukoľvek. A medzi nami, podľa mňa minimálne polovica účastníkov týchto pochodov je hetero....

 

Cigánsky problém

Už len za názov tohto odstavca som navždy zatratený! Vopred sa ospravedlňujem za moju terminológiu, ale nepoznám moc dobre rozdiel medzi cigáňom a rómom a preto dúfam, že nikoho nenahnevám označením cigáň. Mnohí to možno nerozlišujú, ale nie je cigáň ako cigáň. Osobne poznám jednu rodinu, ktorá bývala v paneláku, kde som strávil detstvo a aj keď to mnohým príde divné, nedám na ňu dopustiť. Slušní, pracujúci ľudia, ktorí mali doma vždy poriadok, vždy ma pozdravili a nikdy za celú dobu som nezaregistroval žiadny problém, ktorý by som im mohol vytknúť. Týmto pozdravujem Karola s rodinou a želám všetkým len to najlepšie! Nie, vážne - a čo, že sú cigáni? Pre mňa boli, sú a budú rovnakí, ako ktorákoľvek iná slušná rodina. A tým "slušná" nemyslím "biela" ani podobné somariny.

Raz som sa ich pýtal na názor na osady na východnom Slovensku a prekvapilo ma, keď som práve z ich úst počul vetu "to nie sú cigáni, to sú opice". Ľudia, teraz všetci na nich a označte ich za extrémistov! A keď už sme začali, pozrime sa na spomínané osady. Ešte predtým ale vyjadrím svoj názor, takže - áno, vadí mi, že niekto dostáva byty zadarmo, pričom ja si mám brať hypotéku! Áno, vadí mi, že mám strach zaparkovať auto v okolí napríklad Spišskej Novej Vsi, aby mi ho nerozkradli! Áno, vadí mi, keď niekto len využíva sociálne výhody a mňa by kľudne banka nechala vyhodiť na ulicu keby som nesplácal úver! Toto všetko je pravda a nehanbím sa za to! Problémom sú podľa mňa cigánske osady, aj byty zadarmo, aj sociálne výhody pre týchto ľudí a bude mi to vadiť, kým to takto bude. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je to tak? Ruku na srdce, keby vás naučil niekto, že stačí kričať slovo "rasizmus" a dostanete bývanie zdarma a peniaze každý mesiac, tiež by ste to využili. To je snom mnohých ľudí - nerobiť a aj tak mať peniaze a bývanie. Žiaľ, nemôžu za to samotní cigáni, aj keď ten hlavný problém je aktuálne v nich. Môže za to štát, a tým nemyslím terajšiu vládu, ale štát ako celok. To štát ich naučil, ako využívať sociálny systém. A bol to štát, ktorý im vždy vyhovel, len aby mal pokoj. A oni sa to naučili a ako išli roky, rodili sa nové a nové generácie, ktoré už v tomto vyrastali a nepoznali nič iné. Veľmi nerád to píšem, ale práve kvôli nešťastnému rozhodnutiu štátu kedysi, nemám dnes rád cigáňov v osadách a bojím sa pohybovať v ich blízkosti. Aj keď za to z dlhodobého hľadiska nemôžu, aj ja vnímam ako problém ich a tak aj drvivá väčšina mojich známych. Ale som kvôli tomu extrémista, alebo rasista? 

 

Na záver...

Ako to zhodnotiť? Priznávam, vadia mi cigáni v osadách a nevidím zmysel v dúhových pochodoch, preto by som ich rád zrušil. Keď poviete na verejnosti túto vetu, ste okamžite označení ako rasista, fašista, extrémista, či dokonca xenofób a máte šťastie, ak na vás nezavolajú políciu a neskončíte pred súdom. A keďže vaše následné argumenty už nikoho nezaujímajú, rozhodol som sa to spísať do tohto blogu. Za svoje názory sa nehanbím, no pevne verím, že som vám ich aspoň sčasti objasnil a vysvetlil. Ak totiž vidíte hrnček bez uška, nemusíte byť ten najhorší, môže to byť uhoľ vášho pohľadu. 

A pokiaľ ste sa dočítali až sem, máte môj obdiv! Zobral som to trošku obšírnejšie, ako som pôvodne očakával, ale veď - ja som vás varoval... Názory na všetko si samozrejme urobte sami podľa svojho uváženia, ale prosím myslite na to, že nie každý s iným pohľadom je extrémista, a nie každý chce všetkých ľudí vyhubiť alebo podobné nezmysly. Je správne mať vlastnú hlavu a preto sa nenechajte ovplyvňovať väčšinou. Ako by povedal klasik, nebuďte ovce! A ak som podľa tých, čo sa dočítali až sem naďalej extrémistom, ospravedlňujem sa vám, iný už nebudem...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Ľudské práva podľa Roberta Fica

Šéf Smeru to už dáva na Vaského.

Píše Zuzana Szatmáry

Dva roky po vražde: My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali

Pred zákonom si musíme byť rovní.


Už ste čítali?